Hľadanie Jánskeho pokladu, ktorý bol vytvorený vlastnými rukami takmer z ničoho z rôznych zozbieraných prírodnín, zbytkov látok, drievok atď., bol milým zavŕšením celého stretnutia. Všetci si navzájom urobili radosť, hlavne deti sa tešili, keďže boli do tvorby zapojené vlastnou aktivitou. Osobitne radostným bolo preskakovanie Jánskeho ohňa a spev pri ňom. Spoločné prežívanie spoločenstva umocnila pani farárka Obce kresťanov z Prahy – Stanislava Veselková svojou prednáškou o Jánskej imaginácii, celebrovaním Obradu posvätenia človeka, Detským obradom. Spev, eurytmia a klavírna hra boli toho všetkého neodmysliteľnou súčasťou. Veľmi som sa tešila prítomnosti pána Vladimíra Oravského, jeho nádhernej recitácii a predvedení Deda Vševeda pri hľadaní pokladu. Poklad si každý mohol prebrať až, keď sa všetci pomodlili. Spontánne väčšina ďakovala a mnohí niečo zaspievali alebo zarecitovali. Predtým sme v krásnej prírode poklad hľadali a stretávali rozprávkové bytosti. Kňažku pokladu, ktorá dala úlohu ešte v dome a ukazovala cestu, potom Rusalku, ktorá si pýtala pesničky a kázala natrhať kyticu poľných kvetoch pre Poludnicu. Poludnica sa potom pýtala, ako sa ten ktorý kvietok a bylinka volajú. Potom sme sa spolu s Rusalkou a Poludnicou vybrali všetci za Lesnou žienkou, u ktorej bolo treba deťom vyliezť na strom a dospelým urobiť lastovičku – čo vlastne pri cvičení oteckov bola najväčšia zábava.

Jánska imaginácia v podobe nádherného výhľadu z okna Domu u Bielej ruže a v podobe éterického obrazu Bernharda Eyba boli posilou pre ďalšie nastávajúce obdobie roka. Bernhard Eyb prosil svojho priateľa, aby jeho obrazy boli zverejnené až tridsať rokov po jeho smrti. Tá doba nedávno uplynula a my sme mali možnosť tak trochu sa ponoriť do jeho obrazov.

Radostne posilnení a tešiaci sa na ďalšie stretnutie sme sa s láskou rozchádzali – o všetkom svedčia fotografie.