madre-de-sanson

Keď Abrahám vyprevádzal svojho syna Izmaela a jeho matku Agar na cestu do púšte, dal im mech s vodou. Voda z mechu sa však rýchlo minula a život oboch bol v ohrození. Podľa Origena „mech s vodou predstavuje literu Zákona, z ktorej má poznanie ľud, ktorý neuveril v Krista (židovský národ). Litera rýchlo vyprchá, nenachádza na mnohé otázky vysvetlenie. Tak ten, kto naozaj neuveril v Krista a Kristovi, pije len vodu z mecha a táto voda sa rýchlo minie.“.

            Avšak Boh Agar otvoril oči a ona uzrela studňu.(21,19) Studňa nevznikla zázračne v tej chvíli, ale bola tam už predtým. To svedčí o tom, že Boh nám dáva, čo potrebujeme, len musíme mať otvorené oči. Origenes vidí vo vode zo studne „živú vodu, ktorá je nevyčerpateľným prameňom, ktorý nikdy nevyschne“. Naopak, židovský národ nazýva národom, ktorý „je tak blízko studne, ale nemôže z nej piť, lebo neuveril v Krista“. „Príde však moment, kedy Boh otvorí aj Židom oči a oni uvidia prameň života, Krista“. (Cyril Alexandrijský)

Zamyslenie

Po prvom prečítaní ktoréhokoľvek diela Pavla Országa Hviezdoslava sa človeku zdá, akoby moc obsahu nerozumel a zvláštne je, že po ďalšom čítaní príde iskra a človeku zrazu naskočí úplne jasne celý obsah a potom po ďalšom zbližovaní s textom má človek pocit, akoby reč Hviezdoslava bola tou najprirodzenejšou, aká vôbec môže byť. Akoby bol v tých veršoch a slovách zrazu doma… Nie je to i tým, že za Géniom reči každého národa stojí vyššia bytosť ako archanjelska a obetuje sa pre ten ktorý národ a vstúpi do archanjelskej roviny. A nie je to tak, že Hviezdoslav tohto Génia reči tak bohato uchopil? A zrazu akoby človek pocítil svoju materčinu v jej hlbokých prameňoch a bol objatý v jej náručí. To s nami robí poézia Hviezdoslava – nádherný esprit, veľkoleposť a hrdosť iného druhu – až rovnú Bohom a neboriaca sa so zlým a utláčajúcim svetom – ako štúrovská poézia. Hviezdoslav apeluje na vedomie – na sebauvedomenie pravého druhu a predovšetkým na prácu na sebe – ako to jednoznačne vyplýva napr. z jeho krvavých sonetov.

V jeho biblických príbehoch poukazuje, že príbehy Starého zákona sú archetypom, potrebným na uvedomenie pre každý národ a pre každého človeka. V jeho žalmoch je na piedestál vyzdvihnuté kresťanstvo, dokonca mariánsky impulz nevynímajúc, napriek tomu, že bol evanjelikom ako Samo Bohdan Hroboň. V básni o Sixtínskej madone, poukazuje, že za touto podobizňou je čosi hlbšie, čo možno ako pochopenie príde až v budúcnosti.

Otázka ženstva, ktorú zrejme často vídal a riešil vo svojej právnickej praxi, je mu blízka a poukazuje na jej utlačenosť – či už v Hájnikovej žene alebo i v biblickom príbehu o Agar. Vyhnaná otrokyňa – a napriek tomu z jej lona povstáva celý arabský národ, v ktorom sa ale tak trochu stále nesie biľak vyhostenia do púšte v celom svojom osude. A slová pomsty a potreby napojiť sa z čistého prameňa sú stále živou otázkou, na ktorú možno i naša umelecká snaha sa bude snažiť hľadať odpoveď.

 

Perla Perpetua Voberová Eurytmia, spev, poézia Dom u Bielej ruže

Realizované projekty

Sára a Agar

Sára a Agar

Pavol Ország Hviezdoslav
hviezdoslav
plagát
Mystika
Mystika (4)

Fotogaléria Dom u Bielej ruže

Hudba Georga Friedricha Händla

Sára a Agar

Pavol Ország Hviezdoslav
15
10
12
9
8
6
2
1

Agar

Perla Perpetua Voberová
9
10
8
7
6
4
3
11
13
7
5
4

Sára

Elena Schmutzová
30
29
28
27
26
25
24
23
2
1
14

Spoločenstvo

Priateľské stretnutie
22
21
20
19
18
17
16
15
14
13
12
11
3