Čo mi priniesol rok 2018

Práve uplynulý rok môjho života sa niesol v znamení hojnosti – nie čo sa týka peňazí, ale čo sa týka pozitívnych ľudských vzťahov. Keď človek vystúpi z kolotoča takzvaného úradného zamestnania a začne robiť to, pre čo cíti vnútorne skutočne povolaný a začne to robiť bez ohľadu na finančné hodnoty a začne fungovať podľa vlastného rytmu pociťuje omnoho hlbší vnútorný pokoj, viac času na druhých, viac času na to čo robí, ale aj možnosť byť lenivý a nejaký čas len tak proste byť, jestvovať. Za väčšinu dní roku 2018 som bola vďačná, lebo boli pozitívne, skoro každý deň naplňujúci prírodou, umením,objatiami. Ďakujem Bohu za najkrajší rok v mojom doterajšom živote. Bol plný krásnych medziľudských vzťahov, objatí a radosti. I keď sa nič nedialo pompézne, všetko len skromne a možno nie príliš početným zhromaždeným ľudí, predsa však o to veselšie a hlavne pokojnejšie. Mala som na ostatných skutočne čas, vypočuť si ich, zdeliť im, čo človek potrebuje. Hodne som sa takmer na nič nerozčuľovala, omnoho viac všetko človek robí s pokojom a bez stresu. Všetko to prináša aj to, že som sa stretávala s tými, s ktorými som sa chcela stretnúť. A napriek tomu, že som nechodila neustále z bodu A do bodu B – ako keď človek chodí do práce a je z toho len v strese a zdá sa mu to tá istá hrôza, tak som mala pocit, že celý rok bol omnoho bohatší, zmysluplnejší a krajší. Väčšie spojenie s prírodou, možnosť ju pozorovať, tešiť sa z plynúcich oblakov, zapadajúceho alebo vychádzajúceho slnka, kvitnutia kvetov, zo svitu mesiaca a žiarenia hviezd. Mať skutočný čas na ľudí i zvieratá. Neostáva mi nič iné, len ďakovať tým, ktorí priložili ruku k umeleckému snaženiu. Pri tom všetkom som nebola závislá na týchto vzťahoch- je to v slobode- nikto sa

nemusí nútiť prísť, nikto sa nemusí nútiť so mnou spolupracovať.