Inšpirované básňou Teodora Križku
Koruna hviezd
Keď sa po takzvanej nežnej revolúcii otvorila Sloboda, ktorá sa žiaľ postupne a pomalými krokmi začala opäť zatvárať a dnes máme dokonca zatvorené kostoly, bolo možné spoznať poéziu katolíckej moderny. V zrkadlovom paláci bolo pre predstaviteľov tejto poézie zrealizované dôstojné poďakovanie za ich nádhernú tvorbu, ktorá sa mohla otvoriť svetu. Bol tu prítomný Janko Silan - som šťastná, že som ho ešte mohla takto zažiť a vidieť naživo. Už som mala doma jeho poéziu i poéziu Teodora Križku, ktorý bol tiež prítomný. Každý z nich dostal krásnu červenú ružu. Bola som v druhej rade a oni všetci si sadli do prvej rady, po tom ako dostali kvety. Zhodou okolností si pán Teodor Križka sadol predo mnou a videla som ako láskyplne privoniava k tej ruži a takmer ju bozkáva svojimi malinovými perami (na muža nezvyčajne malinovými) a pocítila som koľko umeleckej láskyplnej duše je v tomto človeku. Neskôr v jeho básňach, vidiac paralelu s Rudolfom Dilongom, som obdivovala jeho silnú vieru, ale i jeho túžbu po slobode, slobode ducha, slobode života, slobode vyjadrenia lásky k žene, slobode hľadania pravej dôstojnosti muža. Vnímam z jeho poézie, že jeho najväčšou láskou je tá, ktorá stojí ako ideál ženy a z môjho uhla pohľadu pre súčasný svet najviac vyjadrená v básni Koruna hviezd. Túto báseň som zhudobnila pred rokmi - ako čosi na spôsob gregoriánskeho chorálu ale s oktávovými skokmi ( oktáva znamená sebaprekonanie a takmer sa nevyskytuje v starom a ľudovom speve). Teraz sa mi opäť vracia na myseľ táto báseň vzhľadom na to, čo sa dnes deje vo svete.
V dávnej minulosti Karol IV. zjednotil Európu ako pozemský osvietený kráľ a cisár, ktorý čerpal inšpiráciu z vtedajšieho impulzu archanjela Zachariela (viď. Dionyz Areopagita – De coelesti hierarchia). Táto doba je od konca 20.storočia opäť pod jeho krídlami a nastáva zjednotenie Európy, v ktorej symbolom je dvanásť hviezd ako dvanásť hviezd nad hlavou Márie zostupujúcej z neba ako obraz Jánovej apokalypsy a IX.symfónia Beethovena poukazujúca na ideu bratstva. Dovolím si tvrdiť, že plne inšpiratívne Teodor Križka vo svojej básni „Koruna hviezd“ na začiatku tejto súčasnej éry zobrazil Máriu ako Korunu týchto hviezd. To slovo „Koruna“ vnímam ako veľmi dôležité - lebo ona je korunovaná pre budúcnosť nášho veku, tak ako je to zobrazené v apokalypse Jánovej veľkolepým obrazom celej minulosti, prítomnosti a budúcnosti nášho sveta a nášho súčasného bytia. Dnes má úlohu začať nás zjednocovať tá, ktorá plodí nového „Kráľa“, kráľa ktorý sa po mystériu Golgoty stal pánom zeme a pravým kráľom. On však nás nespája svojou násilnou pozemskou mocou, ale spája nás v oblasti našich životných síl a každý človek ho v týchto životných silách a v životných silách Zeme (v tzv. korone, éterickom prstenci Zeme, ktorý ľudstvo ešte nevidelo pred vekom Krista ako belaso-modrú oblohu) môže začať vnímať a preciťovať– pokiaľ sa skrz lásku, slobodu, slobodné myslenie a konanie je schopný k nemu vyzdvihnúť zo svojho vlastného chcenia. Európa nemôže byť spojená na základe pozemských hmotných faktorov – lebo tak len ochorie – z toho choroba ako padlý obraz tzv.korona. Všetko, čo atakuje životné sily (hrubá populárna hudba - najviac metalová, zosilňovaná reproduktormi s dominujúcim využívaním bicích nástrojov a ničiaca sluch, aby človek prestal vnímať jemné zvukové vlny k nám prúdiace; liečenie ľudí nie živými substanciami, ale mŕtvymi skrz medicínu;elektrifikácia a rôzne technické žiarenia prechádzajúce cez éter atď.) To všetko oslabuje naše jemné prúdenia – prúdenia krvi, prúdenia nervových vzruchov, dýchacie procesy a zásobovanie kyslíkom a oživovanie organizmu, prúdenie metabolizmu t.j.všetkého toho, čo v nás robí živý subtílny pohyb, ktorý si neuvedomujeme, ale ktorý najviac v krvi nesie naše Ja a našu individualitu nesenú Kristom.

V dávnej minulosti Karol IV. zjednotil Európu ako pozemský osvietený kráľ a cisár, ktorý čerpal inšpiráciu z vtedajšieho impulzu archanjela Zachariela (viď. Dionyz Areopagita – De coelesti hierarchia). Táto doba je od konca 20.storočia opäť pod jeho krídlami a nastáva zjednotenie Európy, v ktorej symbolom je dvanásť hviezd ako dvanásť hviezd nad hlavou Márie zostupujúcej z neba ako obraz Jánovej apokalypsy a IX.symfónia Beethovena poukazujúca na ideu bratstva. Dovolím si tvrdiť, že plne inšpiratívne Teodor Križka vo svojej básni „Koruna hviezd“ na začiatku tejto súčasnej éry zobrazil Máriu ako Korunu týchto hviezd. To slovo „Koruna“ vnímam ako veľmi dôležité - lebo ona je korunovaná pre budúcnosť nášho veku, tak ako je to zobrazené v apokalypse Jánovej veľkolepým obrazom celej minulosti, prítomnosti a budúcnosti nášho sveta a nášho súčasného bytia. Dnes má úlohu začať nás zjednocovať tá, ktorá plodí nového „Kráľa“, kráľa ktorý sa po mystériu Golgoty stal pánom zeme a pravým kráľom. On však nás nespája svojou násilnou pozemskou mocou, ale spája nás v oblasti našich životných síl a každý človek ho v týchto životných silách a v životných silách Zeme (v tzv. korone, éterickom prstenci Zeme, ktorý ľudstvo ešte nevidelo pred vekom Krista ako belaso-modrú oblohu) môže začať vnímať a preciťovať– pokiaľ sa skrz lásku, slobodu, slobodné myslenie a konanie je schopný k nemu vyzdvihnúť zo svojho vlastného chcenia. Európa nemôže byť spojená na základe pozemských hmotných faktorov –lebo tak len ochorie – z toho choroba ako padlý obraz tzv.korona. Všetko, čo atakuje životné sily (hrubá populárna hudba - najviac metalová, zosilňovaná reproduktormi s dominujúcim využívaním bicích nástrojov a ničiaca sluch, aby človek prestal vnímať jemné zvukové vlny k nám prúdiace; liečenie ľudí nie živými substanciami, ale mŕtvymi skrz medicínu;elektrifikácia a rôzne technické žiarenia prechádzajúce cez éter atď.) To všetko oslabuje naše jemné prúdenia – prúdenia krvi, prúdenia nervových vzruchov, dýchacie procesy a zásobovanie kyslíkom a oživovanie organizmu, prúdenie metabolizmu t.j.všetkého toho, čo v nás robí živý subtílny pohyb, ktorý si neuvedomujeme, ale ktorý najviac v krvi nesie naše Ja a našu individualitu nesenú Kristom. Rovnako pán Zeme tu nie je prítomný ako hmotný človek, lebo by sa sním nemohol stretnúť každý. On je tu pre každého človeka.Preto ho Mária Magdaléna musela prv prezrieť, videla ho ako prvá,lebo bola k nemu v svojich jasne vedomých životných silách najviac pozdvihnutá. On je v éterickej korone Zeme, preto sa jeho ďalší príchod predstavuje v biblii v obraze schádzania na oblakoch. Táto oblasť je preto najviac atakovaná, aby sa človek nemohol s ním spojiť a najviac je útočené práve na ňu zo strany démonicko-satanských bytostí. A tak je všetkým týmto Kristus stále bičovaný (viď. napr.bicie nástroje v populárnej hudbe)práve v týchto životných silách a priamo v súčasnej dobe mu bola nasadená tŕňová koruna (nepravá koruna), ktorej padlý prejav vidíme v podobe tzv.nákazy korony. Táto tŕňová koruna v rôznych podobách: napr. v podobe prekrývania dýchacieho procesu,v podobe rúšok a atakovania dýchacích ciest umelým prístrojovým dýchaním; neustálym zasahovaním do krvného obehu lekárskym vyšetrovaním,striekaním látok a všeličoho chemického priamo do krvi a manipulovaním krvi, očkovaním vakcínami;tzv.“liečba“metabolizmu umelými hormónmi, chemickými „liekmi“ t.j.zasahovanie do všetkého čo v človeku prúdi;je nasadzovaním tŕňovej koruny Kristovi nachádzajúcom sa v nás samých, lebo my sme jeho živým chrámom. Všetko ničenie prírody, vysušovanie, lietajúce drony, satelity,signály, elektrifikácia, umelé elektromagnetické prúdenia atď.-to všetko nasadzuje tŕňovú korunu Kristovi nachádzajúcom sa v éterickej životnej sfére Zeme – preto hynú vtáci, ktorí ju najviac prelietavajú, preto schne a prahne zem a pôda.

Jediné čo ostáva veriť je, že príde síce ešte i krížová cesta a Golgota, ale po nej príde i Vzkriesenie našich životných síl a pravé poznanie, ktoré je v biblii zaznamenané ako štyridsaťdňové rozhovory Krista s učeníkmi. A tu stojí „Koruna hviezd“ Teodora Križku stojaca práve v tých oblakoch ako vyciťovanie pravej cesty ukazujúcej ľudstvu pravý smer k pravému Kráľovi, ktorý nás zjednotí tým, že vnesieme živú slobodu do toho, čo prúdi živo v nás a prúdi živo v celej éternej bytosti Zeme. Lebo pravý ideál ženy (tým, že má žena viac životných síl je schopná rodiť nového človeka, žije dlhšie, viac je schopná znášať útrapy) t.j. Mária-Sofia - ona je schopná v nás porodiť božie dieťa skrz nevinnú čistotu (ako ju vnímajú katolíci), skrz schopnosť hlboko pochopiť naše pozemské a bežne ľudské bolesti (ako ju vnímajú evanjelici) a skrz hlbokú múdrosť Sofiu (ako ju ako Bohorodičku vnímajú pravoslávni). Ona je pre nás správna cesta k pravému spojeniu s ľuďmi skrz lásku, objatie (ktoré sú nám práve teraz odopierané prikázanými dvojmetrovými odstupmi) a skrz slobodu, ktorá nám je odopieraná a sme väznení (v svojich domovoch, v karanténnych miestach, nemocniciach, starobincoch a väzniciach), kde nás nikto z blízkych nemôže prísť navštíviť a chytiť za ruku. Sloboda a láska je poslaním človeka a k tomu nás chce viesť Kristus a tá, ktorá ho drží v náručí nesúc ho k nám do nášho srdca práve z tých nebies, ako to vyjadril Rafael vo svojej Sixtínskej madone.



