Pre Vás
Pozvanie k mojej poézii
Písanie poézie chcelo odo mňa odvahu. Pretože, keď mi znela najkrajšie v duši, keď som tak milovala, nebola som schopná ju zapísať, lebo som mala pocit, že je tak vnútorná, osobná a intímna, že ju nemôže nikto ani len náhodou dostať do rúk a čítať. Ľutujem, že som ju vtedy nepísala – je preč. Možno ale rana z tejto lásky udržiava moju dušu otvorenejšou poézii a že ju som schopná písať a dávať ostatným. Venujem s láskou tomu, kto ju číta….
Ľúbostné
O láske keď ma stretla a nedala bolesť
O prírode
Z prechádzok po prírode, keď mi bolo dopriate vidieť jej premeny a jej krásu
Zamyslené
Úvaha a poézia v jednom z vlastného i
s vďačnosťou prijatého poznania…
Pieseň večná
Znej mojou dušou pieseň večná
Čo v mohutných prúdoch ma zalieva
A nech jej znenie je záplava nekonečná
Čo svety dole a hore pretvára.
Spev je ľudského vnútra prameň
A vynáša srdcia do neba,
neba, kde nechýba božia vášeň
A kde všetka Láska excitovaná je
Kde milencov objatia transformuje
do spevu orgazmického nadšenia.
Majer
14.8.2019
Fialový November
K fialovému tichu v pokoji
pripojím vôňu levandulí
Ukrýva tajomstvo tento čas
položiť len otázku zas-
Stojíme, či kráčame?
Možno až keď vyhnijeme,
z nás ako zo zrelého kompostu
nová zdravá rastlina vyklíči.
Fialové nebo, fialové hory
a fialová v duši ako hlboká
plnosť vnútorného ticha.
Prekvapenie, ako sa tento mesiac
stáva najkrajším v roku, ako
vo svojej zdanlivej prázdnote
a opúšťaní a zvláštnom tichu
dáva pokoj a prepojenie s čímsi,
z čoho sme vytrhnutí po iné mesiace.
Končiaca jeseň a začínajúca zima
niečo, čo je medzi – podzim.
Zdalo by sa ponuré, ale nie je
je veľkolepé ako
kladie svoje fialové vrstvy
jednu na druhú,
ako jej hmlové výpary
dávajú fialovú vôňu a vnútri
pri krbe zvuk ohňa a blízko mňa
kvapka levanduľového oleja.
Stávame sa iní? Nevediac o tom?
Zmena nejde z nás, ale od osudu?
Ako prísľub neznámej budúcnosti,
ktorá bude iná, možno
o to lepšia o čo v ňu menej veríme
z nášho malého pohľadu.
November dušu šíri v jej hĺbkach
a i bez priameho dotyku zmyslov spojí nás bližšie s ostatnými, či sú tu
v zemskom bytí alebo
na druhej strane.
Majer
november 2019
Bože, ako si ma pokoril dennodenne ma pokoruješ
Že nemám prirodzené možnosti spievať
Že neustále musím z vlastných síl a nič nepríde zvonku mi na pomoc
Celý život to tak je a o chvíľu tu ten môj hlas nebude.
Čo to ľudia niečujú, že spievam do nebies?!
Nadšenie iba keď dospievam- ale čo ma to stojí síl, aby si to ľudia
vôbec prišli vypočuť?! Nechápem aj to, že niekto má prirodzene
vzájomnú spoluprácu medzi hudobníkmi, ale i v tomto akoby som
bola zakliata.
Koľko som sa ja už hudobníkov naprosila a im
poplatila…
A tá škola aká nemožnosť sa tam dostať. Sedemkrát
som sa tam hlásila a dokopy nič z toho iba čo som si musela aj tú
zaplatiť. Och, aké je to ťažké…
Bože, ty mi nepraješ. Len ten spev- nič iné som nechcela…
Po tom som túžila, dennodenne, moja modlitba…
A kde je to? Sme v pasti, sme holí- tým Ahrimanom,
že sa vôbec robia nejaké nahrávky- tým živý človek nie je
potrebný iba do konzervy jeho umenie a potom odpľutý
a tá konzerva sa omieľa dookola.
I ja to robím, a na koncert druhých už
nechodím…
Majer
3.7.2018