Pamätám, ako raz niekto deťom priniesol do školy veľký medový plást plný pretekajúceho medu a všetci sme mali z toho obrovský zážitok tešiac sa, ako nás blažila tá slastná chuť v ústach a ako sme sa tešili z možnosti žuvať ten medový vosk ako žuvačku. Takáto úžasná vec však je dnes nahradzovaná sladkosťami a čokoládou. Deti sú v skutočnosti podvyživené, aj keď sú z cukru bacuľaté, ale to, čo by najviac potrebovali a to je med, sa im veľmi nedostáva. Med, ktorý dušu balzamuje, oblažuje dieťa, víta ho láskyplne do sveta, že sa skrz neho môže cítiť v spoluzachvievaní v Božej láske so včelami - tak ako to ony zažívajú vo svojej službe pri znášaní medu. Žiaľ kvety miznú - pritom zem potrebuje byť posiata kvetmi a tým i včelami, lebo len tak môže byť dosť medu pre včely i pre ľudí. Krajina ktorá to podporuje si právom môže povedať, že “prekvitá”, “rozvíja sa”, stáva sa “plodnou”. Nie nadarmo sú tieto slová v priamej súvislosti s kvitnutím kvetov, čo je priamo úmerné opeľovaniu t.j. oplodneniu kvetov, čím vznikajú plody a teda bohatstvo. Skutočné tekuté zlato, ktoré má obrovskú trvanlivosť - aj v hrobke faraónov po 3000 rokoch ostalo nepoškodené. Spojenie človeka so včelami je dôležité pre každého, ich život sa potrebuje zachvievať v nás vedomejšie. Najlepšie sa darí tomu včelárovi, ktorý svoje včely miluje, žije s nimi, zhovára sa s nimi, zaspáva a zobúdza sa s myšlienkou na ne, ponáhľajúc sa pozrieť ako sa ráno zobudili a pozorujúc ich. Cíti ich obrovskú liečivú silu, ktorá sa rozprestiera do ďaleka a oblažuje celý jeho dom pokojom a harmóniou. Aj umenie môže priblížiť človeka k spoluprežívaniu so včelami. Poznanie včelstva skrz duchovné myšlienky s chápaním hlbokých ezoterných tajomstiev v súvislosti so včelami nás privádza k veľkej úcte, ktorá pozorujúc život je prorokovaním i našej budúcnosti, keď sa i my v slobodnej vôli budeme zachvievať v božskej slnečnej láske s oddanosťou mu slúžiac.
