Francúzska národná duša má v sebe veľa protikladov, ale jej prenádherná pozitívna stránka sa odráža v príbehu a poslaní Johanky z Arcu. Táto nežná bytosť, ktorá mala zároveň i silu zvrátiť zánik Francúzska a po svojej smrti vlievajúc svoju dušu do tých, ktorí nakoniec anglickú nadvládu nad francúzskou potlačili sa stala symbolom ich národnej duše. Nežnú clivotu, tragickosť, krehkú ženskú krásu, panenskosť, osobitný lyrizmus a neprekonateľnú originalitu akoby prúdiacu z národnej francúzskej duše a z ochranných krídel duše Johanky z Arcu – to všetko môžeme cítiť v umeleckej tvorbe francúzskych umelcov – či už je to poézia, hudba, maľba, sochárstvo, prekrásna subtílna architektúra. Táto prenádherná idea francúzskej národnej duše sa vlieva do každého, kto má možnosť žiť v tejto krajine prejavujúc sa ako túžba po nežnej kráse, ktorú vidno i v obliekaní bežných ľudí, v zariaďovaní príbytkov, v zariaďovaní spoločenských priestorov, kaviarní, parkov a záhrad. Všade akoby prehovárala nežná duša, krehká krása a clivota s osobitnou tragickosťou skrytou v pozadí. Preto i francúzska reč patrí svojim znením k najkrajším na svete. Aj eurytmia ako pohybové umenie zaoberajúce sa špecifickými gestami hlások vychádzajúcich z jednotlivých jazykov vníma, že francúzština má skoro pri každej spoluhláske akoby malé „n“ a „h“, ktoré naznačujú krehkosť, opatrnosť, nedotklivosť a zachovávanie si uvážlivého odstupu, tiež aj nosové vyslovovanie samohlások vypovedá o snahe k diplomacii a k prežívaniu viac v myslení a nie v pudovej rovine.

O čo viac a zaujímavejšie môže znieť umelecké spojenie francúzskeho a slovenského impulzu. Zvlášť, keď vezmeme napr. do úvahy často využívané slovenské špecifické tóniny a intervaly v snahe hudobných tvorcov inšpirujúcich sa slovenskou ľudovou tvorbou, ktoré nesú síce svoju špecifickú, ale predsa len niečím podobnú clivotu, krehkosť a mystickosť v sebe ako francúzska hudba.

Veľmi zaujímavým hudobným prínosom tvorcov žijúcich na Slovensku je tvorba inšpirujúca sa francúzskym umením ako ju realizoval napr. Gerhard Auer vo svojich piesňach „Múzy“ na francúzsku poéziu, alebo Egon Krák, vo svojich ľúbostných piesňach na francúzsku stredovekú tvorbu a na hudobné plynutie jej reči.

I prekladatelia francúzskej poézie do slovenčiny samozrejme vkladajú pri prekladoch i niečo zo seba. O spoznávanie francúzskej poézie skrz tieto preklady sa významne zasluhuje pán Michel de Maulne, ktorý v rámci Festivalu Capalest v Banskej Štiavnici pozýva mnohých významných nielen francúzskych umelcov a toto prelínanie realizuje osobitným a originálnym spôsobom. Vznikajú priateľstvá a spojenia, ktoré naznačujú, že práve cez umenie, kultúru a duchovné hodnoty má byť integrovaná Európa. Toto dôležité nadstavbové spojenie je pravým spojením, pretože sa neodohráva na fyzickej úrovni – cez ekonomiku a podnikanie, čo vo svojich dôsledkoch naznačuje len úpadok a celoeurópsku krízu. Naopak Európska únia ako vzájomné prepojenie kultúry a duchovných výdobytkov by mali byť cieľom nášho snaženia. Len tak môže byť Európa významným súčasným podnetom pre svet. Európa ako mocný kultúrny impulz vyvierajúci z prijatého kresťanstva a prejavujúci sa v monumentálnej kráse všetkých druhov umeleckého snaženia, ktoré od jeho prijatia vzniklo a tým dávajúce dôkaz o jeho pravej ceste.