V Márii Magdaléne sa spájala krása s hlbokým mystickým pochopením mystéria na Golgote a schopnosťou tlmočiť to, čo bolo obsahom štyridsaťdňových rozhovorov Zmŕtvychvstalého Krista s apoštolmi.
Dosvedčuje o tom apokryf zvaný Pistis Sofia, ktorý sa v tak obrovskej miere zhoduje i s poznaním antroposofie a v nedávnej dobe i v súčasnej je zahalený tajomstvom a dokonca ostro popieraný (napr. zlučovaním Márie Magdalény s hriešnicou z rôznych miest Biblie alebo potieraním celkového ženského princípu v listoch Pavla – a to práve v tých, ktoré sú spochybnené, že sú jeho vlastným textom). Napriek tomu možno toto Magdalénske poznanie získavať už teraz – ale naplno tento aspekt a odhalenie Sofie múdrosti príde až v budúcej Slovanskej epoche.
Preto staré obrazy Márie z Magdaly ukazujúce na jej apoštolské pôsobenie sú plne oprávnené. Jej impulz bez ohľadu na to, že je mnohokrát spájaná s hriešnosťou alebo súčasným pohľadom vnímaná ako partnerka Ježiša, je tak mocný a ozýva sa v každej hľadajúcej žene – že nemôže pociťovať nič iné, ako silnú príťažlivosť k jeho pôsobeniu.
Tento mocný impulz teda v omnoho väčšej miere presahuje dva spomínané aspekty (hriešnosť a erotický vzťah s Ježišom). Atribúty sebaodhaľujúceho vytrženia so široko vnímajúcim pohľadom, strhávajúc tak zo seba obrazne všetko pozemské, čo jej umožňuje vidieť do ďalekých priestorov vyššieho sveta, lebka poukazujúca na prekonanie smrti a neprekonateľná hĺbka pohľadu do tajomstva tejto smrti, ako by bol schopný ktorýkoľvek iný smrteľník, kniha ukazujúca na široké poznanie a múdrosť, kríž, ktorý chápe nielen ľudské utrpenie ale i božské utrpenie prekonané Kristom na Golgote – to všetko ju predurčuje, že tu pred nami vystupuje ako „Apoštolka apoštolov“.
V mohutnom kríži štyroch ľudských bytostí, ktoré plne šli s Kristom na Golgote – dvoch mužských – Jána apoštola z ľavej strany a zhora bytosť za ktorou šli Traja mudrci od Východu ako za svojim Zoroastrickým kráľom a ktorý obetoval svoje Ja pri krste v Jordáne pre zostupujúcu bytosť Kristovu a sprevádzal v nadzmyslovej sfére Krista Ježiša až k jeho skonaniu a dve ženské - Mária Matka stojaca sprava a Mária Magdaléna prijímajúca všetku bolestnú horkosť zdola pri nohách Krista.
Nad nimi sa trbliece vo svojej panenskej čistote Božská bytosť Sofie múdrosti a všetko prežaruje obrovská svetelná božskosť Krista. Všetci spoločne nesú celými svojimi podstatami telo skonávajúce na kríži a tak umožňujú prekonanie všetkej tejto bolesti.
Mária Magdaléna preto bola prvá, ktorá mohla zažívať najväčšiu bolesť z toho najhlbšieho dna, z prachu zeme, ale i pociťovať obrovské požehnanie, ktoré na ňu vyliatou krvou Krista prichádza.
Ona bola prvá, ktorá spoznala krehké svetelné telo Zmŕtvychvstalého. Natoľko bola jasnovidná, že ho vnímala napriek jeho krehkosti. To naznačuje i citát z biblie – „Nedotýkaj sa ma“. Ona ho zvestuje ako prvá, ona toho Zmŕtvychvstalého najviac poznáva. Ona je schopná najviac chápať to, čo ako omnoho zložitejšie učenie prináša Kristus počas štyridsaťdňových rozhovorov s apoštolmi, na rozdiel od trojročného učenia, keď putoval po Zemi ako Bohočlovek.
V štyridsaťdňových rozhovoroch hovorí Kristus o tom, ako zachraňuje božskú Sofiu zo stemnelého pôsobenia Lucifera, ako jej opäť dáva svetlo t.j. stáva sa opäť viditeľnou a zreteľnou pre človeka. Odtiaľ zbavenie sa démonov v Márii Magdaléne ako prvej, ktorá to mohla vďaka Kristovmu zasväteniu dosiahnuť, prvá, ktorá sa mohla natoľko presvietiť Kristom, že v mnohých obrazoch je znázornená ako unášaná do neba s rozpustenými vlasmi naznačujúcimi jej zéterizované, zeurytmizované telo, ktoré zasahuje do vyšších svetov a umožňuje ľudskej bytosti žiť po smrti ako Boh medzi Bohmi. Vďaka tomuto chápe najviac múdrosť Božskej Sofie, pre ňu prestáva byť zahalená.
Preto je Svätý Grál vlastníctvom Márie Magdalény – preto čaša v jej rukách nesúca vedomie o tom, čo je vyššie ľudské Ja so schopnosťou prinášať slobodu a lásku, vediac kto ho skrz svoju obeť prináša pre každého človeka na Zemi.
Zahalená rúškom tajomstva stále ostáva neobjavenou a jej hlboké mystérium sa postupne bude odhaľovať až v budúcich obdobiach pozemského putovania človeka.
