Jeseň v prírode tak pravá

slnkom zaliata

a chladným vzduchom predchnutá

v čudnej agónii poslednej krásy

a vonku ľudia v najväčšom klame

človek sa musí stiahnuť dovnútra práve

nebiť sa do pŕs a vravieť " Tu som",

ale učiť sa - "Nie som" ?

Učiť sa pokore?

Protisila tlačiaca, priam zlom sršiaca

ovláda nám myseľ stále viac a viac

veria ľudia v nezmysel.

vravia o zániku dobra - sú k sebe horší?

vravia o porazení zla - sú k sebe lepší?

A tak oboje stúpa úmerne zlo k ľudskej dobrote

Čím viac dobrého v protisile

a rozhoduje sa, kto sa obetuje.

Nenaberaj extrémy, ale buď na strednom území.

Ľudskosť je Tvojou cnosťou,

keď je predchnutá pravdou.

Perla Perpetua Voberová