Sny a zaspávanie

V novembrovom sychravom počasí sú mnohí ľudia nútení začať pozerať sa do svojho vnútra a zrazu v ňom pociťujú prázdnotu alebo hlbinu, ktorá ich desí svojim obsahom. Prichádza chlad a smútok a mnohí tento pocit nezvládajú a veľakrát nevedia čo so sebou. Niektorým z nich sa stáva, že sa utiekajú k psychickým drogám, liekom, alkoholu… Možno dnes už človek stráca schopnosť snívať a rozvíjať predstavivosť a fantáziu. Nečítame knihy, ale vidíme pred sebou hotové filmové obrazy, nemaľujeme, nekreslíme, netvoríme poéziu a nie sme schopní usporiadať vlastné myšlienky a cestu.

Táto pasivita a prijímanie všetkého iba zvonku nás robí vnútorne vetchými a veľakrát i vôľovo slabými.

Deti už nepočujú každý večer spievať ich mamu uspávanku. Ženy ich zabudli spievať. A pritom sny a ich krása, zaspávanie pri nežnej uspávanke, aby do noci vošli pokojné sny plné anjelskej nehy je jedna z najdôležitejších potrieb ľudskej duše.

Krásne uspávanky, poézia a nežné skladby je to, čo môže zušľachťovať ľudskú dušu.